Moji kocúri - kocúr Muri
Muri je kastrát, našli sme len tak pri Dunaji. Zrejme ho niekto vyhodil... Spal schúlený v tráve pri rieke neďaleko hrádze, po ktorej sa premávali hlavne cyklisti na nedeľnej prechádzke. My sme sa tiež vybrali trochu bicyklovať, bol už október, noci boli chladné a veľmi hmlisté, ako to v podunajskej nížine býva, hlavne na jeseň. Už z diaľky svietil kocúrov pekný kožúšok a tak som zastavila a kocúra privolala. Prišiel a bol veľmi prítulný. Tak sa nám páčil, že sme sa ho rozhodli zobrať k nám. Bolo vidieť, že je opustený a veľmi vychudnutý. Kocúr sa dal naložiť do koša na bicykli, ale počas jazdy vždy vyskočil. Schovala som si ho pod bundu, ale ani to sa mu dlho nepáčilo. Tak sme ho tam museli pre zatiaľ nechať.
Išli sme preč a moc sme sa už kocúrom v myšlienkach nezaoberali. Doma mi to ale zase nedalo, blížila sa noc, bolo už chladno, čo tam bude ten kocúr sám robiť, samé také úvahy mi prechádzali mysľou.
Rozhodli sme sa, že sa ho vyberieme hľadať. Zobrali sme si so sebou kus z kartónu, ako kryt na kôš na nosiči bicykla a takú upevňovaciu gumu. Museli sme si pohnúť, mali sme pred sebou 12 km po hrádzi, na miesto sa dalo dostať len na bicykli. Dorazili sme na to miesto, kde sme kocúra posledný krát videli a zdalo sa, že ho nie je. Po pár metroch sa ale objavil v poli. Hneď nás zbadal a pribehol k nám. Bol veľmi zúfalý a strašne nariekal. Lapila som kocúra a šupla som ho do koša, začal sa brániť a tak som musela pritlačiť, trochu tiekla aj krv, myslím, že sa poranil na uchu, ale kocúr bol náš. Kryt sme upevnili na pevno a ponáhľali sme sa domov, lebo sa už začalo stmievať. Kocúr mňaukal, plakal, kto vie čo si myslel. Prišli sme do civilizácie, prvé pouličné osvetlenie a zvuk motorov z okolo prechádzajúcich áut ho ukľudnili a uspali. Domov sme dorazili už za tmy. Pre istotu sme preniesli bicykel až do kuchyne, aby nám náš úlovok neušiel. Kryt sme uvoľnili a hľa kocúr spal, ani sa mu nechcelo vystupovať. Tak som ho vybrala a položila na zem. Konzervy pre mačky sme nejaké mali, lebo mi na jeseň kŕmime malých ježkov. Kocúr žral bez konca, zožral hneď na raz veľkú konzervu. Zatiaľ sme ho nechali len v kuchyni. Máme tam kachličky a mačací záchod sme nemali. Dala som mu len uterák pod stolík a krabicu s novinami namiesto mačacieho záchodíka. Ináč kocúrik sa ukázal veľmi prítulný, ani sa nebál, dožadoval sa prítomnosti a tlačil sa do náručia.
Prešla noc a na druhý deň sme išli na nákup všetkého potrebného pre mačku. Doma čakala po*ikaná a po*akaná kuchyňa, ktorú som rýchlo upratala, mačací záchod sme nainštalovali do pivnice a kocúrovi bol hneď ukázaný. Hneď ho použil a ukázalo sa, že je čistotný. Po pár dňoch pozorovania sme ho nechali voľne behať po celom dome. Von ešte nesmel, až po 3 týždňoch. Museli sme kúpiť škrabadlo, aj na to sme ho za pár dní naučili chodiť.
Meno dostal Muri. Reagoval na to meno vlastne hneď. Možno sa volal Fredy, tak sa že vraj hrdzaví kocúri najviac volajú... Počula som.
Takto sme prišli k milému a prítulnému kastrovanému kocúrovi, odhadom 7 - 8 ročnému??? Muri loví myši, ale nevie ich zabiť, nosí len živé. Rád sa napchá človeku do postele a pod perinu, to s tou perinou má dovolené len v zime. Ináč je úplne nenáročný, žerie granule, kedy chce, nie je vtieravý, ale tak na pár minút sa cez deň pritúliť príde. Po nociach ho vzrušuje lov myší, hlavne teraz, keď je už trochu teplejšie, tak je vonku aj do 7 -mej do rána. Ja sa o neho nebojím, lebo viem, že ako kastrovaný kocúr sa moc od domova nevzďaľuje. Je len niekde v záhrade a hlavne v blízkosti svojich granulí a mačacích dvierok. Keby predsa niečo, hneď zalezie. Už ho poznám... Ináč je dosť veľký strachopud, ale zvedavosť mu káže všetko dôkladne preskúmať. Zvedavosť je asi typická mačacia vlastnosť.
Muri sa musí vyváľať v prachu, je to zrejme niečo ako mačacia hygiena.