Pohľady na Trenčín
Na malom námestí ostal stáť len malý kostolík sv. Anny. Pokrstili ma tam. V posledných rokoch vyrástli okolo moderné príšery - budovy sporiteľne a banky. Oko si muselo zvykať na ten netradičný pohľad. A musí si aj na mnohé iné. Čo by na to povedal dedko, ktorý zomrel pred 25 rokmi? Nechápal by. Ten pohľad na tie zrkadlové budovy so zabudovanou fontánou, ktoré sa "hodia" k objektom z komunistických čias a všetko nenormálne natlačené na malom námestí. Postavia a za chvíľu idú búrať. Bude sa stavať nová železničná trať. Tak rozhodli politici. Ani 100 ročný strom nie je prekážkou. Musí sa zoťať... Žijeme v 21. storočí. Storočí techniky a nie nostalgie. Hrad dúfam nezbúrajú, je to dobrá atrakcia, prišli na to už komunisti. Ja som ešte nejaká nostalgická, chcem si zachovať Trenčín taký aký bol počas môjho detstva. Pekné mesto na Považí, nad ktorým sa vypína jedinečný hrad. Ten hrad sa už z diaľky hlási, keď prichádzam do Trenčína a volá "si doma". Ešte žiadne mesto ma tak neuchvátilo ako Trenčín. Je to aj pre jeho jedinečnú polohu v údolí, obklopeným vrchmi a lesmi, ktorým preteká rieka Váh. Váh je pokojná rieka, ktorá pekne odráža západy slnka. Vždy som si to chcela odfotiť, aby som mala stále pred očami ten okamih. To ticho večera bolo ako balzam na dušu.
Hrad navštevujem veľmi rada, pekne to tam vybudovali a sprievodca, ak máte šťastie, Vám porozpráva aj niečo zaujímavé. Vždy sa dozviem niečo nové... Ako napr., že na jednom obraze maliar maľoval také detaily ako jeden človek o rozmeroch 0,1 x 0,5 cm kaká cez palubu lode... Je naozaj ťažké ho na tom obraze nájsť, ale mne sa to vždy podarí. Možno sa raz vyberiete do Trenčína...